Právne poradenstvo

Čo poskytujeme?

Individuálne právne poradenstvo a asistenciu v čo najširšej palete právnych oblastí s primárnym dôrazom na ľudské a občianske práva, rodinné právo a pracovno-právnu oblasť.

Ak sa požiadavka netýka vyššie spomenutých právnych oblastí poskytujem najmä konzultácie a snažím sa navrhnúť ďalšie možné kroky v závislosti od závažnosti problematiky (napr. nasmerovanie klienta/klientky na vhodnú alebo potrebnú právnu pomoc).

Pokiaľ však máš problém, ktorý sme vyššie neuviedli, nenechaj sa odradiť. Rada Ti pomôžem i v iných životných situáciách a problémoch.

Ako?

Kontaktuj pracovníčku prvého kontaktu a pokús sa opísať svoj problém. Je vhodné zadefinovať svoj problém čo najpodrobnejšie. Možno aj banálna informácia môže byť pre úspešné riešenie dôležitá.

Po postúpení Tvojej požiadavky ku mne budeme danú situáciu riešiť spoločne. Môžeme sa kontaktovať telefonicky alebo si dohodnúť osobné stretnutie. Ak preferuješ e-mail, môžeme komunikovať písomne.

Nie je možné vylúčiť, že Tvoj problém presiahne možnosti konzultácií poskytovaných Q-centrom. V takom prípade sa Ti pokúsim poradiť na koho sa môžeš obrátiť, nasmerovať Ťa na príslušné orgány alebo inštitúcie alebo sa Ti pokúsim nájsť vhodného právnika/právničku, či bezplatnú právnu pomoc.

Časté otázky / FAQ

Existuje na Slovensku možnosť vstúpiť do registrovaného partnerstva s osobou rovnakého pohlavia?

Nie.

Žiaľ na Slovensku nie je prijatý zákon o registrovanom partnerstve ani žiaden iný právny predpis, ktorý by umožňoval vznik a existenciu registrovaného partnerstva. Partnerský vzťah môže existovať, avšak výlučne fakticky, nie v právnom slova zmysle; právny poriadok s takýmto vzťahom nespája právne dôsledky tak, ako by tomu bolo v prípade osobitnej právnej úpravy.

Na spresnenie a doplnenie uvádzame, že registrované partnerstvo nie je v Slovenskej republike právne upravené ani pre heterosexuálne dvojice, t.j. v prípade, ak takéto osoby nevstúpia do manželstva, majú rovnaký status a právne možnosti ako páry rovnakého pohlavia.

Je možné na Slovensku uzavrieť manželstvo s osobou rovnakého pohlavia?

Nie.

Zákon o rodine, ktorý právne zastrešuje tieto otázky stanovuje, že manželstvo môže uzavrieť iba muž a žena

Môžem sa so svojou partnerkou/svojim partnerom zasnúbiť?

Áno.

Zasnúbenie je možné, avšak podobne ako pri spoločnom žití partnerov/partneriek, pôjde iba o faktický, nie právom upravený inštitút.

Inštitút zasnúbenia pozná zákon o rodine a to pre muža a ženu - snúbencov, ktorí požiadali o uzavretie manželstva. Zasnúbenie osôb rovnakého pohlavia nemá na Slovensku žiadne právne dôsledky.

Aké sú právne dôsledky toho, že otázka registrovaného partnerstva alebo manželstva osôb rovnakého pohlavia nie je na Slovensku právne upravená?

Žiaden zákon na Slovensku nezakazuje žiť v partnerskom vzťahu. Nakoľko však právo partnerstvo ako inštitút nepozná, nerieši ani „dôsledky“ spojené s jeho faktickou existenciou. Právne sa vzťahy medzi partnermi a to najmä majetkové riešia prostredníctvom príbuzných právnych inštitútov, prevažne Občianskeho práva.

Z toho vyplýva, že na Slovensku partneri/partnerky nemôžu vytvoriť rodinu v ponímaní zákona o rodine (podľa tohto zákona tvorí rodinu muž, žena a deti), pri nakladaní so spoločným majetkom medzi nimi nevzniká bezpodielové spoluvlastníctvo, ako vzniká v prípade manželov. Medzi partnermi nevzniká vyživovacia povinnosť a to ani po ich rozchode. Takisto maloleté dieťa môžu osvojiť manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže, avšak len výnimočne, osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa. Ako spoločné dieťa môžu maloletého osvojiť len manželia. Rovnako pri partnerstve nevzniká nárok ani na vdovský/vdovecký dôchodok, rozdiel je aj v prípade dedenia zo zákona, kedy partner/partnerka môže dediť až v druhej ev. tretej skupine a pod.

Ako môžeme právne ošetriť náš vzťah tak, aby mal aspoň akú takú právnu relevanciu?

Medzi partnermi je možno definovať existenciu domácnosti a spolupodieľanie sa na jej financovaní. Partneri tak môžu urobiť ústnou aj neformálnou písomnou dohodou. Je to vhodné pre vymedzenie ich vlastných vzťahov, prevažne v záujme špecifikovania rozsahu a spôsobu nakladania s vlastným majetkom. Podľa Občianskeho zákonníka domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby. V tejto spojitosti nie je zásadne rozhodujúce to, či člen domácnosti je v nej prihlásený na prechodný alebo trvalý pobyt. Ide totiž o administratívnu vec, ktorá nič nemení na úmysle žiť natrvalo v určitej spoločnej domácnosti.

Partneri sa môžu v bežných aj iných záležitostiach vzájomne zastupovať, avšak výlučne na základe plnej moci. Plná moc by v záujme právnej istoty a záväznosti pri vystupovaní navonok, mala byť písomná a môže byť udelená ako tzv. „generálna plná moc“ (splnomocnenie na všetky právne úkony) alebo na jednotlivé úkony. Ak by plná moc mala smerovať aj k oprávneniu nahliadať do zdravotnej dokumentácie v nevyhnutnom rozsahu, podpis splnomocniteľa musí byť úradne overený.

Pre zabezpečenie práv pri dedení slúži inštitút závetu.

Ak sa ako slovenskí štátni občania zosobášime v zahraničí, v krajine, ktorá to umožňuje, a vrátime sa na Slovensko, bude Slovensko naše manželstvo akceptovať?

Nie. Slovensko neuznáva uzatvorené manželstvá osôb rovnakého pohlavia ani registrované partnerstvá v prípade svojich občanov.

Opačná situácia by nastala, ak by na Slovensko pricestovali osoby, ktoré nie sú občanmi Slovenska a zosobášili sa v štáte, ev. sú štátnymi občanmi krajiny, ktorá uzatváranie manželstiev alebo vznik registrovaných partnerstiev umožňuje. Pokiaľ takouto krajinou bude členský štát EÚ, v rámci slobodného pohybu osôb bude Slovensko musieť takúto skutočnosť akceptovať. V tomto prípade je viazané právnymi predpismi EÚ.

V rámci EÚ platí právo všetkých občanov EÚ voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov. Toto právo by sa malo uplatňovať podľa objektívnych podmienok slobody a dôstojnosti aj na ich rodinných príslušníkov bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť. Na účely tejto smernice by definícia „rodinného príslušníka“ mala tiež zahrňovať registrovaného partnera, ak legislatíva hostiteľského členského štátu považuje registrovaného partnera za rovnocenného manželskému partnerovi.

Odpovede na niektoré otázky je možné nájsť aj na tejto stránke: http://europa.eu/youreurope/citizens/family/couple/marriage/index_sk.htm.

Ako je to v Českej republike?

V Českej republike platí zákon č. 115/2006 Sb. Registrované partnerstvo vzniká súhlasným prejavom oboch osôb o tom, že chcú vstúpiť do partnerstva. Toto vyhlásenie sa robí na matrike, ktorá je príslušná podľa miesta trvalého pobytu aspoň jedného z partnerov. Vyhlásenie sa robí pred matrikárom, odpoveďou na otázku, či osoby vstupujú do partnerstva a o tomto akte sa spisuje protokol a eviduje sa v registri partnerstiev.

Podmienkou pre vstup do partnerstva je, aby aspoň jedna z osôb bola štátnym občanom ČR, aby osoby mali viac ako 18 rokov, neboli obmedzené na právne úkony, neboli v manželstve ani v partnerstve s inou osobou.

Partnerstvo sa zapisuje na miesto "rodinný stav" v občianskom preukaze a v iných verejných listinách, v ktorých sa rodinný stav uvádza. Partneri majú po vzniku partnerstva rovnaké práva a povinnosti. O všetkých záležitostiach rozhodujú partneri spoločne, pokiaľ by sa v podstatných veciach nedohodli, môže na návrh rozhodnúť sud. Partneri sú oprávnení zastupovať sa navzájom v bežných veciach, najmä prijímať za seba bežné plnenia, pokiaľ náhodou osobitný predpis neurčuje odlišný postup. Ak v bežnej veci koná iba jeden z partnerov, zaväzuje to oboch partnerov a to spoločne a nerozdielne.

Partneri majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, pričom ak si túto povinnosť neplní jeden z partnerov, súd na návrh druhého partnera určí jej rozsah. Pokiaľ by došlo k zrušeniu partnerstva, môže bývalý partner, ktorý nie je schopný sa sám živiť, žiadať od bývalého partnera, aby mu prispieval na primeranú výživu.

Existencia partnerstva nie je prekážka výkonu rodičovských práv partnera voči jeho deťom ani prekážkou zverenia jeho dieťaťa do jeho výchovy.

Trvajúce partnerstvo však bráni tomu, aby sa niektorý z partnerov stal osvojiteľom dieťaťa - je vylúčená adopcia registrovanými partnermi/partnerkami.

Môžeme sa zosobášiť v niektorej inej krajine?

Je viacero štátov, ktoré umožňujú uzavretie sobáša, avšak vo väčšine krajín sa vyžaduje, aby aspoň jedna z osôb bola jej štátnym občanom, resp. mala tu trvalý alebo dlhodobý pobyt.

To, ktorá krajina ako umožňuje uzavretie manželstva a za akých podmienok sa možno dopátrať na internete.

Spomenieme v Európe aspoň Belgicko, Dánsko, Holandsko a Španielsko.

Je môj partner/moja partnerka mojou blízkou osobou? Je možnosť urobiť vyhlásenie o blízkej osobe?

Blízka osoba je podľa Občianskeho zákonníka príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Právna prax je žiaľ taká, že pojem blízkych osôb je vecou posúdenia konkrétneho prípadu a nedá sa zovšeobecniť.

Iné osoby nie sú blízkymi osobami automaticky. Predovšetkým musí medzi nimi jestvovať rodinný alebo obdobný pomer a ďalšou podmienkou, ktorá musí byť splnená súčasne je, že ujmu, ktorú by utrpela jedna z osôb, by druhá z nich dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Rodinným pomerom je akýkoľvek príbuzenský vzťah, ktorý nemožno zaradiť medzi vyššie uvedené skupiny (príbuzný v priamom rade, súrodenec, manžel). Obdobný pomer treba skúmať so zreteľom na skutočnosť, ktorá určuje vznik vzťahu medzi týmito osobami (napr. pestún k dieťaťu, opatrovník k opatrovancovi, manžel k dieťaťu manžela, ktoré nie je aj jeho dieťaťom, a pod.). To však nestačí. Druhou podmienkou je to, že osoba by ujmu, ktorú utrpí iná osoba, dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Záver o tom je vecou posúdenia konkrétneho prípadu a nedá sa zovšeobecniť.

Blízkosť sa posudzuje ad hoc v konkrétnom prípade, t.j. v prípade, kedy zákon s osobou blízkou spája práva a povinnosti.

Aké sú možnosti vzájomného zastupovania a získavania informácií o mojom partnerovi/mojej partnerke, napríklad o mojom zdravotnom stave?

Je možnosť, aby sa partneri navzájom zastupovali. Nebudú sa však zastupovať z titulu existencie ich vzťahu, ale na základe plnej moci, ako akékoľvek iné fyzické osoby, ktoré sa pri svojom konaní môžu nechať zastúpiť.
Je možnosť udeliť tzv. generálnu plnú moc, t.j. na všetky právne úkony, pričom napr. v prípade nahliadania do zdravotnej dokumentácie musí byť podpis splnomocnenca úradne overený.

Je na vás, v akom rozsahu a na aké úkony partnera/partnerku splnomocníte.

Žiaľ, zákon pre partnerov neumožňuje právo zastupovať sa v bežných veciach bez plnej moci tak, ako majú túto možnosť manželia.

Môžeme si ako partneri/partnerky spoločne osvojiť dieťa?

Spoločné osvojenie dieťaťa je zo zákona vylúčené. Je možnosť osvojiť si dieťa iba osamelou osobou, avšak druhý partner/partnerka nezíska k dieťaťu rodičovský vzťah.

Osvojiteľom sa môže stať len osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa.
Pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť maloleté dieťa najmenej po dobu deviatich mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa. Náklady spojené s pred osvojiteľskou starostlivosťou uhrádza budúci osvojiteľ. O zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti budúcich osvojiteľov rozhodne na návrh budúceho osvojiteľa súd. Pri osvojení sa striktne posudzuje aj zdravotný stav osoby, celá zdravotná dokumentácia a celková anamnéza, t.j. neberie sa iba zdravotný stav aktuálny v čase rozhodnutia súdu ale aj zdravotný stav v minulosti, je to dané inštitútom adopcie, posudzuje sa z hľadiska zdravia „stabilita“ budúceho rodiča.

Aké sú možnosti umelého oplodnenia na Slovensku?

Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti otázku umelého oplodnenia neupravuje. Existuje iba Opatrenie MZ SR ešte z roku 1983, to však už s ohľadom na zmenu právnej úpravy nie je aktuálne. Zákon v súčasnosti výslovne „osamelým“ ženám nezakazuje umelé oplodnenie (na rozdiel od Českej republiky), avšak v takom prípade sa neuhrádza zo zdrojov verejného zdravotného poistenia (táto možnosť je daná iba párom, muža a ženy s presne definovanými zdravotnými prekážkami). Z webových stránok centier asistovanej reprodukcie sme zistili, že neriešia otázku umelého oplodnenia osamelých žien, ev. partneriek. Nie je preto vylúčené, že by zákrok odmietli vykonať.

Ak by aj k oplodneniu došlo, druhý partner/partnerka žiaľ nemôže dieťa osvojiť.

Ako môžeme riešiť svoje vlastnícke vzťahy k majetku v prípade rozchodu?

V rámci partnerstva nevzniká tzv. bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Preto sú tu pre partnerov dve možnosti:

  • každý z partnerov bude vlastníkom vecí sám za seba ako výlučný vlastník
  • medzi partnermi môže vzniknúť podielové spoluvlastníctvo

Otázka výlučného vlastníctva nie je problémom. Každý, kto je vlastníkom, má všetky práva vlastníka bez ohľadu na to, či žije alebo nežije v partnerstve. Môže so svojou vecou nakladať, brať z nej úžitky, vec predať, prenajať, previesť na inú osobu a pod.

Pokiaľ partneri vytvoria podielové spoluvlastníctvo, pri jeho vzniku vymedzia aj podiel, v akom tú-ktorú vec vlastnia. Najčastejšie dochádza k vymedzeniu priamo v zmluve (napríklad pri kúpe bytu, domu, pozemku, auta a pod.), alebo ústne (dohoda o tom, že každý je vlastníkom práve jednej polovice), či fakticky (podiel je zrejmý z užívania spoločných vecí).

Čo so spoločným majetkom v prípade rozchodu popíšeme na príklade spoluvlastníctva bytu rovným dielom.

V prípade rozchodu by mala do popredia vystúpiť dohoda partnerov o tom, ako naložia so spoločnými vecami.
Ak pôjde o byt dohoda o vysporiadaní bytu musí mať písomnú formu (§ 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Takáto zmena sa vyznačí v katastri nehnuteľností. Vlastníkom veci sa následne stáva obvykle iba jedna osoba. Ak bol byt kúpený na úver, najskôr by zrejme došlo k dohode, že úver dospláca jeden z partnerov/partneriek, ten, ktorý ostane výlučným vlastníkom bytu. Druhou možnosťou je, že budúci výlučný vlastník vyplatí druhého spoluvlastníka. Samozrejme partneri môžu ostať aj spoluvlastníkmi, s tým, že druhý partner/partnerka nebude v byte žiť, avšak bude môcť nakladať so svojim spoluvlastníckym podielom. Druhý partner tu však bude mať predkupné právo na ten druhý podiel.

Ak nedôjde k dohode, môže spoluvlastníctvo zrušiť na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Súd obvykle rozhoduje súdnym zmierom.

Ak nie je vôľa dohodnúť sa alebo ak nemá druhý z partnerov finančné prostriedky na vyplatenie úveru, vyplatenie druhého partnera a pod., vtedy je možné zrušiť spoluvlastníctvo samozrejme predajom bytu a vzájomným vysporiadaním sa. Napríklad sa z predaja vyplatí hypotekárny úver alebo sa rozdelí kúpna cena rovným dielom alebo podľa dohody partnerov.

Prichádza do úvahy aj dohoda o prevode spoluvlastníckeho podielu na inú – tretiu osobu. Môže ísť aj o spoločný predaj a následné finančné vysporiadanie.

Pokiaľ je byt financovaný prostredníctvom úveru, všetky situácie do času vysporiadania úveru v banke je nevyhnutné riešiť súčasne s bankou. Je dobré vedieť podmienky zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru, podmienok (sankcií) jeho ev. predčasného splatenia, poplatkov za zmeny a pod.

Budem v prípade úmrtia partnera/partnerky dediť rovnako ako manžel/-ka?

Nie.

Podľa Občianskeho zákonníka sa dedí zo zákona alebo zo závetu, alebo z oboch týchto titulov. Ak sa nededí zo závetu, dedí sa zo zákona - dedia osoby v zákonom stanovených skupinách. Pokiaľ nemáte deti, vzťahovalo by sa na vás dedenie v tzv. druhej skupine a to tak, že by rovným dielom dedili rodičia zomrelého a jeden/jedna z vás, z titulu toho, že by vás zákon považoval za „osobu, ktorá žila s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorá sa z tohto dôvodu starala o spoločnú domácnosť.“ Ak by nededili rodičia, potom by prichádzalo do úvahy dedenie v tzv. tretej skupine, teda dedili by súrodenci zomrelého (ev. ich deti) a jeden/jedna z vás.

Pokiaľ sa chcete vyhnúť takémuto procesu dedenia v skupinách, je vhodnejšie spísať závet. Závet môže spísať každý iba sám za seba, pričom sa spisuje vlastnou rukou alebo v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice (priamo u notára).

V závete sa musí uviesť deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný. Vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný. Ak závet nebol napísaný vlastnou rukou, musí sa podpísať vlastnou rukou a to pred dvoma svedkami súčasne prítomnými. Svedkovia sa musia na závet podpísať. Svedok nemôže byť osoba, ktorá prichádza do úvahy ako zákonný dedič (teda jedna/jeden z vás). V závete sa ustanovujú dediči, prípadne sa určujú dedičské podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké.

Pokiaľ by ste mali deti, potom sa maloletým potomkom musí v závete dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona (deti dedia v prvej skupine spoločne s ev. manželom a to rovným dielom), a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Ak tejto podmienke závet odporuje, je v tejto časti neplatný. Samozrejme to neplatí, ak došlo v súlade so zákonom k ich vydedeniu.

Najvhodnejšia forma je podľa nášho názoru spísanie závetu u notára formou notárskej zápisnice. Jednak je to právnik a teda môže vykonať aj príp. právne poradenstvo a jednak ihneď registruje závet v Notárskom centrálnom registri závetov.

Je tu však aj tá možnosť, že si spíšete závet vlastnou rukou a podpíšte ho vlastnoručným podpisom. Na takéto spísanie sa nevyžaduje prítomnosť svedkov. Pokiaľ by ste závet spísali inak ako vlastnou rukou (použijete napríklad počítač), potom by dvaja svedkovia museli podpísať, že závet bol spísaný danou osobou a dosvedčujú aj to, že sa jedná o závet. Aj takýto závet musí byť vlastnoručne podpísaný.

Pokiaľ ide o zmenu alebo zrušenie, závet sa zruší neskôr spísaným závetom, pokiaľ ten skorší popri novom nemôže obstáť alebo jeho odvolaním, čo má rovnakú formu ako závet. Vlastnoručný závet, samozrejme, ak nie je v registri sa môže roztrhať.

Spísaný závet je možné priniesť na založenie notárovi do úschovy, alebo mu ho aj poslať poštou. Notár vtedy vyhotoví zápisnicu a listinu prevezme, rovnako uloží závet a zaregistruje ho v centrálnom registri závetov.

Ako je to, ak bývame v prenajatom byte?

Nájomný vzťah vzniká uzatvorením nájomnej zmluvy s vlastníkom bytu. Nakoľko medzi partnermi nedochádza k vzniku „spoločného nájmu bytu manželmi“, odporúčame, aby obaja partneri/partnerky mali podpísanú nájomnú zmluvu.

Čo môžem robiť, ak ma kolega/yňa slovne napadne v zamestnaní, urazí ma pred inými kolegami/yňami a použije vulgarizmy súvisiace so sexuálnou orientáciou?

Situácia, ktorú ste opísali, je podľa môjho názoru, z právneho hľadiska urážka, resp. ohováranie, v závislosti od kontextu správania možno hovoriť aj o obťažovaní, či sexuálnom obťažovaní. Uvedené by bolo možné označiť za mobbing/bossing a za diskriminujúce správanie. O to viac by takým bolo, ak by zo správania dotyčného útočiaceho vyplynuli pre vás právne, najmä pracovnoprávne dôsledky, napr. prepustenie. Dopĺňam, že diskriminácia v akejkoľvek forme je zakázaná, okrem prípadov určených antidiskriminačným zákonom, kam však táto situácia nepatrí.

Konanie, ktoré ste uviedli môžu napĺňať skutkovú podstatu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, konk. ako konanie ublíženia na cti tým, že niekto druhého urazí alebo vydá na posmech. Z tohto dôvodu môžete podať podnet na priestupkové konanie. V takomto konaní rozhodujú obvodne úrady. Priestupok možno nahlásiť aj na polícii, ktorá priestupok objasní a na rozhodnutie postúpi obvodnému úradu. Pre konanie je však dobré mať dôkazy, t.j. svedkov alebo listinné dôkazy (napríklad e-mail). Tomu, kto sa dopustil takéhoto konania hrozí pokuta do 33 eur. Vychádza to preto na veľkú námahu a zjavne málo úžitku, s ohľadom na výšku pokút, ale môžete to skúsiť.

Omnoho účinnejšie vidím rozhovor s nadriadeným zamestnancom (vedením spoločnosti, kde ste zamestnaný/-á alebo personálnym oddelením), prípadne podaním sťažnosti na jeho správanie sa.

Ste oprávnený žiadať aj o (verejné) ospravedlnenie. Rovnako môžete žiadať od jeho nadriadených o personálny pohovor, aby sa vzniknutá situácia viac neopakovala.

Pokiaľ by v takýchto útokoch pokračoval a ak by jeho výroky mali pre vás akúkoľvek negatívnu dohru, máte možnosť podania civilnej žaloby, o ochranu osobnosti, a žiadať prípadne aj o náhradu škody - nemajetkovej ujmy v peniazoch. Môže sa totiž stať, že na základe útokov prídete o prácu. Pokiaľ by zamestnávateľ situáciu neriešil máte možnosť obrátiť sa aj na Inšpektorát práce, ktorý je orgánom dohľadu nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov.

Samozrejme v rámci miery dôsledkov jeho konania je možné hovoriť aj o trestnom čine ohovárania, avšak tu sú veľmi "tvrdé" podmienky pre preukázanie naplnenia skutkovej podstaty trestného činu.

Pokiaľ by došlo k fyzickému útoku, to je už vec na riešenie pre políciu, či orgány činné v trestnom konaní.

Ak konanie javí znaky diskriminácie, potom prichádza do úvahy ochrana podľa antidiskriminačného zákona. Tou je právo domáhať sa svojich práv na súde, ak sa osoba domnieva, že bola dotknutá na svojich právach nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa na tomto súde najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie. Ak primerané zadosťučinenie nebolo postačujúce, možno sa domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Poučenie pre klientky a klientov: Právna pomoc poskytovaná v Q-centre je odporúčaným postupom pre klienta, či klientku a Q-centrum ani právnička za finálne vyriešenie problému nenesú žiadnu zodpovednosť. Je na klientke/klientovi, akým spôsobom sa rozhodne svoj problém riešiť, pričom na jeho slobodnú voľbu a konanie nemá Q-centrum ani právnička žiaden dosah.

Kontakt

Objednať sa môžeš u našej pracovníčky prvého kontaktu:

Zavolaj pondelok až štvrtok
od 09:00 do 17:00

Ak z nás z nejakého dôvodu telefonicky nezastihnete, ozveme sa vám späť formou SMS.